Politické strany kandidujúce do europarlamentu požadujú prísnejšiu ochranu klímy a rýchle ukončenie ťažby uhlia

Organizácia Greenpeace oslovila koncom apríla desať najsilnejších demokratických strán kandidujúcich do Európskeho parlamentu so šiestimi otázkami. Otázky sa týkali ochrany klímy, životného prostredia a demokracie. Všetky strany, ktoré odpovedali, súhlasia s tým, že Európsky parlament by mal aktívne spolupracovať na čo najrýchlejšom ukončení ťažby a spaľovania uhlia v členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska. Z konkrétnych krokov na ochranu životného prostredia, ktoré by EÚ mala v najbližšej dobe realizovať alebo iniciovať, strany spomínajú prevenciu proti suchu, znižovanie emisií skleníkových plynov, prechod na zelené nízko-uhlíkové hospodárstvo a podporu udržateľného poľnohospodárstva.

Čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovania uhlia v členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska, či kroky na udržanie priemernej teploty na planéte pod hranicou 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou. To sú dve hlavné oblasti, na ktorých sa zhodli všetky politické strany, ktoré na dotazník odpovedali.

Okrem SaS podporujú všetky ostatné strany, ktoré na otázky Greenpeace odpovedali, aj rýchlejšie zníženie emisií do roku 2030. Kandidáti SaS Alojz Baránik a Martina Lopatková však sami za seba rýchlejšie znižovanie emisií podporili. Na konkrétnom cieli (koľko percent) do roku 2030 sa strany v dotazníku nezhodli, budú však podporovať dohodu v rámci Európskeho parlamentu.

Podľa odpovedí podporujú strany väčší rozvoj obnoviteľných zdrojov takým spôsobom, aby jeho schéma zodpovedala geografickým a technologickým podmienkam v jednotlivých členských štátoch.

"Sme radi, že strany kandidujúce do europarlamentu požadujú prísnejšiu ochranu klímy a životného prostredia, rovnako ako rýchle ukončenie ťažby a spaľovania uhlia. Je však potrebné zdôrazniť, že rovnaké strany v minulom volebnom období väčšinou nehlasovali v súlade so svojimi súčasnými vyhláseniami, čo ukazuje analýza CAN Europe. Radi by sme v budúcom volebnom období videli slovenské strany stáť na strane životného prostredia, proti záujmom veľkých znečisťovateľov," povedal Radek Kubala, ktorý sa v Greenpeace Slovensko venuje protiuhoľnej kampani.

Strany sa však rozchádzajú v otázke, či považujú vznikajúcu krajne pravicovú nacionalistickú frakciu za prípadné ohrozenie demokracie. Zástupcovia Most-Híd, SaS a SME Rodina to za ohrozenie demokracie nepovažujú. Naopak, zástupcovia SMK a KDH áno. Progresívne Slovensko a SPOLU sa boja nárastu popularity podobných strán naprieč Európou, upozorňujú však, že podobné strany už v europarlamente fungujú dlhšiu dobu.

„Autoritárstvo, nenávisť a popieranie klimatickej zmeny sú na vzostupe naprieč celou Európou a vo svete. Práve preto tohtoročné voľby do europarlamentu budú o tom, akou cestou sa EÚ vydá. Či si zvolí cestu podpory ochrany klímy, ľudských práv a demokracie alebo cestu, ktorá podporuje autoritárske prejavy, nerovnosť a rozdeľovanie spoločnosti,“ uzatvára riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková.

Greenpeace v apríli 2019 položil otázky desiatim najsilnejším demokratickým stranám (podľa vtedy aktuálneho prieskumu agentúry Focus zo začiatku apríla). Odpovedali zástupcovia šiestich strán, konkrétne Progresívne Slovensko + SPOLU, KDH, SaS, Most-Híd, SME Rodina, SMK. Neodpovedali zástupcovia strán SMER, SNS a OĽaNO.

Doplňujúce informácie:

• Štatistika Eurostatu ukazuje, že členské štáty EÚ znížili emisie v minulom roku oproti predminulému o 2,5 percenta. Avšak Slovensko patrí k ôsmim krajinám, kde emisie skleníkových plynov vzrástli, konkrétne o 2,8 percenta. Aj napriek proklamáciám niektorých slovenských politikov preto emisie na Slovensku reálne neklesajú.

• Podľa analýzy Climate Action Network Europe (CAN) hlasovala v poslednom volebnom období väčšina súčasných českých europoslancov a europoslankýň proti opatreniam na ochranu klímy a životného prostredia. CAN rozdelil strany do troch skupín podľa dosiahnutých výsledkov pri hlasovaní - na ochrancov životného prostredia, odkladajúcich (delayers) a dinosaurov. Najlepší výsledok dosiahla strana SMER, ktorá patrila medzi odkladajúcich. Ostatné slovenské strany (KDH, Most-Híd, SMK, NOVA, OĽaNO a SaS) sa podľa hlasovania CAN zaradili medzi dinosaury.

• Súčasný cieľ EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov je 40 percent oproti referenčnému roku 1990. V súčasnej diskusii medzi členskými štátmi sa hovorí o zvýšení cieľa na 55 alebo až 65 percent.

Prehľadné spracované odpovede nájdete tu.